Ja som TASR

Bratislava – Ministerstvo vnútra pripomienkovalo novelu zákona o elektronických komunikáciách predloženú v septembri ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Do novely chce zapracovať nástroje, ktoré by mali obmedziť kriminálne aktivity ako páchanie ekonomických podvodov, dorozumievanie extrémistov a šírenie detskej pornografie.

Minister vnútra Dr. JU. Róbert Kaliňák na včerajšej tlačovej konferencii  predstavil novú koncepciu boja voči týmto živlom

Rozhodli sme použiť unikátne nástroje voči takýmto aktivitám v rámci rôznych legislatív európskych krajín. Keďže tieto osoby používajú na komunikáciu diskusné fóra do ktorých sa prihlasujú pomocou anonymizérov a prenášané súbory sú kryptované, do novely sme v spolupráci s Jazykovedným Ústavom Ľudovíta Štúra zapracovali zákaz sémantického významu akéhokoľvek textu prenášaného na internete. V praxi sa to prejaví tak, že osoba prijímajúca text nebude schopná pochopiť jeho význam, pretože to bude legálne nemožné.

Podobne sa minister zmieňuje aj o ostatných prenášaných dátach. Ministerstvo vnútra v spolupráci s Národným Bezpečnostným Úradom disponuje technológiami, ktoré sú schopné rozšifrovať aj zaheslované súbory, ale neodporúča to.

Častokrát sa stáva, že občania zabudli heslo a o pomoc žiadajú políciu, preto by bolo v rámci filozofie otvorenej demokracie lepšie heslá nepoužívať vôbec.

Minister preto odsudzuje snahy spoločností Google a iných, chrániť dáta ich užívateľov ťažko zapamätateľnou frázou.

Prihlasovanie by malo fungovať na dobré slovo.

Kopijrajt © Ja som TASR 2008

Bratislava – Posledný októbrový týždeň priniesol uvedenie nových výsledkov výskumu vedcov z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej Akadémie Vied do praxe. V spolupráci s NZSR, predstavilo koaličné zastupiteľstvo novú formu prejavu.

Predseda slovenskej vlády a premiér Slovenskej Republiky Róbert Fico tak predniesol tento nový kolaboratívny prejav, ktorý bol elegantne pozbavený slovies, podstatných a prídavných mien.

Sa a kam toto až, kam tieto a? Čo ešte, len aby. Koľko, ešte, lebo si, že tak aj. Takéto sa, v s a. A ak keď nato, o a a tak nech čo.

Martin Lukášek z JULS pre Ja som TASR vysvetlil tento nový koncept:

Pri porovnaní s kolaboratívnym prejavom, klasický prejav musí obsahovať minimálny počet podstatných mien, prídavných mien a slovies, aby bol recipient schopný bez problémov spracovať posolstvo správy. Kolaboratívny prejav však tieto elementárne prvky presúva od prednášajúceho k poslucháčom, pričom tieto prvky sa pred prejavom dohadujú vnútornou diskusiou a tým sa v predstihu spracuvávajú. Prednášajúci v tomto prípade myšlienku prejavu posilní zvyšnými slovnými druhmi, aby ostal zachovaný ich minimálny počet, potrebný pre celkové pochopenie. Kolaboratívny prejav takto odbremeňuje prednášajúceho a poslucháčov, pričom pomáha vyzdvihnúť myšlienku prejavu.

Prvá časť kolaboratívneho prejavu prebehla deň pred prejavom, kedy poslucháči sa dohodli na týchto elementárnych prvkoch: klamstvá, výmysly, obvinenia, adresa vlády Slovenskej Republiky, médiá, tlač, hovoríte, hodnotíte, vidíte, myslíte, nekonštruktívna, jednostranná.

Premiér Róbert Fico po prejave pre médiá povedal, že táto nová forma prejavu, mu pomohla vďaka kolaboratívnemu prvku zdôrazniť všetky podstatné body, ktoré by v klasickom prejave mohli zaniknúť.

Kopijrajt © Ja som TASR 2008