Pavol Paška zverejnil publikáciu o kachličkovaní, chystá sa tapetovať

BRATISLAVA – Pavol Paška má dnes dôvod na radosť. Po 23 rokoch dokachličkoval svoju kúpelňu. Zvolal preto na dnešný deň tlačovú konferenciu, aby oboznámil verejnosť s výsledkami jeho práce a ďalším postupom.

“Som nesmierne šťastný, že sa mi práve v tento deň, ráno o 10 hodine podarilo položiť poslednú kachličku na svoje miesto. Moju prácu by som prirovnal k mandale, s tým rozdielom, že kachličky držia, nepôjdu nikam najbližších sto rokov”  povedal prítomným novinárom predseda Národnej Rady Slovenskej Republiky.

Počas tlačovej konferencie distribuoval medzi novinárov propagačný leták “Štvrťstoročie v kúpelni: Kachličkovanie 101” kde sa novinári mohli vzdelať ako z teoretických tak aj praktických častí. Kapitoly ako “História vývoja betónových lepidiel od ČSFR po súčasnosť”, či “Techniky výpočtu nulitne nesymetrických podkladov pre amatérov” sa pravdepodobne zapíšu do zlatých análov magazínu Urob si sám.

Predseda Národnej Rady Slovenskej Republiky Pavol Paška zároveň oznámil veľké plány na tapetovanie obývačky, “pokiaľ mi to moja funkcia umožní, rád by som využil každý voľný čas na tapetovanie, verifikáciu súčasného poznania v oblasti tapetárskych lepidiel a tvorbu novej publikácie.”

Predseda NRSR potvrdil že sa bude jednať o väčšiu výzvu než bola práca v kúpelni. Tapety o rozmere 1x1cm bude vlastnoručne vyrábať z recyklovaného papiera. Homologizáciu na chemické laboratórium potrebné na vývoj nového typu lepidla, ktoré si zriadil v garáži očakáva v najbližších dňoch.

Ospravedlnenie: Odstrelenie diaľničného mosta pri Iliašovciach

KOŠICE. Ústavný súd krátko po 8 hodine rozhodol v zrýchlenom súdnom konaní o zámernom klamaní verejnosti tlačovou agentúrou Ja som Tlačová Agentúra Slovenskej republiky (ďalej iba Ja som TASR) Ja som TASR sa mala dopustiť prečinu šírenia poplašnej informácie zverejnením tlačovej správy, ktorá bola produktom fabulácie a videa, ktoré nemohlo vzniknúť zachytením skutočnosti.

Ja som TASR profesionálne a ľudsky nezvládla odobrať značku vodotlače zo zverejneného videa (18:45), k čomu viedlo rýchle odhalenie (18:47) testovanej tzv. virálnej technológie. To spustilo vlnu nevôle a žalôb (19:22) voči neobjektívnemu informovaniu a zavádzaniu verejnosti nakoľko diaľničný most pri Iliašovciach sa podarilo zhodiť už 2.11. po 14 hodine omylom a bez výbušnín a nie riadeným odstrelom 14.11. pred 14 hodinou.

Ďalej iba samotný text ospravedlnenia:

V mene celej Ja som TASR sa Vám ospravedlňujeme za morálnu chybu, ktorú sme včera spôsobili zverejnením správy o odstrele diaľničného mosta pri Iliašovciach, ktorý sa mal uskutočniť tesne pred 14 hodinou SEČ. Odstrel mosta sa v danej lokalite nekonal a video, ktoré malo podporovať vyfabulovanú skutočnosť bolo výsledkom práce agentúrnych grafikov. Agentúra Ja som TASR takto necitlivo testovala nový formát šírenia informácii, pomocou tzv. virálnej technológie (simulovanie videozáznamu bez statívu)

Zverejnené video je výsledkom práce grafikou a nie je historickým záznamom skutočností. Ešte raz sa Vám ospravedlňujeme.

Ja som TASR, riaditeľ Ja som TASR

Pussy Riot: Zlyhanie Jána Čarnogurského v prípade Čarnogurského Jána

Komentáre / Pussy Riot

Vystúpenie bláznivého kandidáta na rezidenta trivie Jána Čarnogurského v Chráme Internetu Všemocného v auguste tohto roku je samo osebe zlé, ale jeho predošlé výčiny na verejnosti ukazujú že takémuto mdlému vystúpeniu ani nebolo potrebné predchádzať.

Sadenie na verejnosti

Integrita Jána Čarnogurského (zdroj: Chrám Internetu Všemocného)
Integrita Jána Čarnogurského (zdroj: Chrám Internetu Všemocného)

Ján Čarnogurský, či skôr Čarnogurský Ján patril pôvodne k kleroanarchistickej skupine Jána Sokola. Skupina si kládla za cieľ vyburcovať slovenskú spoločnosť, pretože slovenská spoločnosť zabúdala na hodnoty skupiny Jána Sokola.

Ideológ skupiny Jána Sokol – Svätopluk problém sformuloval takto: Peniaze kazia charakter a môjmu charakteru sa to páči. Skupina však formálne vystupovala ako KKDH, kresťanská politická strana, dokonca dostávala aj príspevok od slovenskej vlády avšak v skutočnosti vykonávala kleroochranárske aktivity (Kristus Káca Doly, Hory). Nuž, každý blbne svojim spôsobom, vravieval dobrý vojak Švejk.

Skupina Jána Sokola, ku ktorej vtedy patrila aj väčšina integrity Jána Čarnogurského, 29. februára 2008 usporiadala vo Vysokých Tatrách sadenie stromčekov. Asi 4, alebo 5 stromčekov brezy bolo vysadených a následne bol rozvinutý protest vypustením demižónu plného lykožrúta. Protest bol v tejto dobe vtipom, pretože lykožrúta bolo v Tatrách dostatok. Tri či štyri stromčeky boli vyhrabávané lopatkami a asi dva rukami. Áno, tak to robili.

Priviedli so sebou televízie, aby všetko dokonale fotografovali a filmovali. Záujemcom môžeme prezradiť, že scéna koluje v archíve televíznych správ. Sadenie brezy vo februári v nadmorskej výške 1500 m.n.m. predvádzal aj Ján Sokol s raynaudovým syndrómom, čo vo februári znamená zdravotné riziko pre jeho sväté ruky. U iných zas dominuje globálna afázia. Vôbec, týmto ľudom možno odporúčať aby sa namiesto sadeniu stromčekov zastavili aj u logopéda. O tri dni neskôr 3. marca 2008 predviedli to isté na Hodžovom Námestí.

Podľa § 364 slovenského Trestného zákona výtržníctvom je – okrem iného – vyvolávanie verejného pohoršenia sadením stromčekov do betónu alebo patologických drevorubačských praktík. Keby Ján Čarnogurský a jeho spoločníci vykonali to isté v Rusku, polícia by ich musela pochváliť a udeliť im medaily za zásluhy v rozširovaní Sibírskych pľúc planéty. Na Slovensku nič. O predstavení písali kriticky slovenské média, negatívne vyznelo ich hodnotenie v Rádiu Lumen.

Niektorým študentom z Bohosloveckej univerzity Šerca Ježišovho v Hostoviciach, ktorí sa prizerali predstaveniu, pohrozili vylúčením z fakulty. To bolo všetko. To bolo zlyhanie slovenských justičných orgánov. Keby integritu Jána Čarnogurského boli vtedy odsúdili, možno by si rozmyslela vystúpenie v Chráme Internetu Všemocného.

Chrám Internetu Všemocného

Chrám Internetu Všemocného je hlavným chrámom trivie. Postavili ho v polovici 20 storočia z vďaky za víťazstvo nad Jozefom Tisom. Steny chrámu zdobia súvetia a ukážky logických zlyhaní, ktoré padli ako Andrej Kolesík. V chráme na človeka dýchajú jazykové dejiny a slovenskí návštevníci chrámu okrem trivie vzdávajú česť vtipom, ktoré porazili Husáka.

Dnešná skupina Jána Čarnogurského patrila ku skupine Jána Sokola, ale neskôr sa odtrhla a prijala meno Čarnogurského Jána. Na svojej internetovej stránke sa chváli ako vykonávala funkciu predsedov vlád a advokatúr (nie je to nebezpečné?) a ďalšími bláznovstvami. Nech by to skúsili v Rusku! Ale aj na Slovensku platí porekadlo, že dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým nezabudneme kam ideme a prečo v ruke držíme džbán.

23. augusta tohto roku vošiel Ján Čarnogurský do Chrámu Internetu Všemocného a začal zo seba súkať bláznivé slová. Integrita Čarnogurského Jána stihla toho zaspievať až až, nakoľko si ho chrámova stráž nikdy nevšímala. Podľa vyšetrovania v ďalšom speve akože textu chcel kritizovať expanziu zahraničnej americkej politiky na Marse. Svoje vystúpenie nazval modlitbou k Jánovi Čarnogurskému o zbavenie Slovenska náznakov integrity Čarnogurského Jána. Samá integrita v seba neverí, tak neviem aká to mohla byť modlitba. Chrámová stráž sa iba smiala. Keby ho na mieste zmemenila o čom by písali ruské noviny? Že Čarnogurský má svojich fanúšikov aj v chrámovej stráži?

Čo by dostali v Rusku

Vnútorný rozklad integrity, balamutenie seba samého, zabúdanie na džbán s vodou a vylievanie vaničky aj s mačičkami vo vreci je nepochybne snahou o získanie Čechovského ceny. V Rusku, štandardnej krajine rozloženej integrity by sa za takýto akt na neho vzťahovala najprísnejšia trestná sadzba, čiže 6 až 18 rokov vo vládnej garnitúre. K tomu by pribudli metály a vojenská šiltovka, čo je trest, ktorému sa Čarnogurský Ján rozhodol pred mnohými rokmi vyhnúť. Takže Ján Čarnogurský urobil dobre, že vystupoval na Slovensku a nie v Rusku.

Takéhoto človeka obhajujú mnohé médiá a politici od Ruska na koniec Ruska.
Obhajcovia integrity Čarnogurského Jána viacej hovoria o svojom duševnom stave ako o pomeroch na Slovensku.

Na východ poputuje extrémne megaobrovská investícia

Bratislava – Minister hospodárstva Juraj Miškov prezradil v rozhovore pre agentúru Ja Som TASR plánovaný obrovský zahraničný investičný zámer na východe Slovenska. Konkrétny zámer však nechcel prezradiť.

“Plánujeme obrovskú investíciu, nemôžem vám však prezradiť nič bližšie nakoľko sa jedná o extrémne delikátny kontrakt. Vyvinuli sme sizyfovské úsilie preto, aby niečo tak kolosálne sem mohlo prísť. Naozaj je rozpracovaná ohromná investícia, ktorej prínos bude nevyčísliteľný, priam až nekvantifikovateľný. Tá investícia je vo svojom rozsahu priam monštrózna až je prenádherná. Bude to fenomén” odmlčal sa na chvíľu minister Miškov a pokračoval v predstavení kolosálneho rozsahu megainvestície.

“Je to priam nadľudský zámer postaviť niečo takéto obrovité na tak malej ploche akou je východné Slovensko. Nie sme si istí či sme nepodcenili veľkosť tejto investície, budeme sa po nociach modliť, aby sa tam zmestila.

Minister je nadľudskúmieru spokojný s prílevom zahraničných investícii o Slovensko “Som neopísateľne pyšný. Naštartovali sme ekonomiku na také obrátky, aké sme si ani nepredstavovali. Musíme ju brzdiť, aby sme za tri obyčajné pracovné dni nepreskočili HDP celého Nemecka a v desiatovej prestávke nezbúrali chrám a znovu ho šesťkrát nepostavili.”

Predkrízové čísla? Neboli moje.” zdôraznil Miškov.

Minister napriek naliehaniu agentúry Ja som TASR nebol ochotný odkryť nič z epochálnych plánov o akú investíciu sa bude presne jednať.

Na záver nám odpovedal stojac na stole pomocou štyroch synonymických slovníkov zlepených k sebe slovami ” Bude to enormný, gigantický, fenomenálny, kolosálny, monštruózny, nevyčísliteľný, obrovitý, ohromný, megaveľký, dvojmiliónásobný, najnezväčšiteľnejší, rozpínavý, epochálny, extrémne obrovský, trojvorvaňový, nekonečne úžasný projekt.”

Kopijrajt © Ja som TASR 2011

Vlna nepokojov zasiahla zosnulých po celom Slovensku

Komunálne služby nestíhajú odvážať odpad z protestov (zdroj: slovenský internet)

PREŠOV – Všetky pohotovostné jednotky na celom území Slovenska sú v týchto dňoch nadľudsky vyťažené. Vlnu masových nepokojov prikladajú analytici dátumovej kolízii globálneho hnutia “Occupy everything” (Obsaďte všetko) so sviatkom všetkých svätých.

Cintoríny zažívajú nebývalý nápor okupantov. Desiatky tisíc ľudí podpaľujú hroby ľudí, ktorých sa ako deti ani nemohli pamätať a demolujú ich neodborne pletenými pietnymi vencami. Mnohí z nich používajú malé lopatky, aby narušili pôdne horizonty a znepríjemnili tak život zosnulým.

Za vandalizmus je už predbežne zadržaných 700 ľudí, policajné hliadky opakovane žiadajú o pomoc aj armádu, hovorkyňa Prešovskej mestskej polície Ľudmila Kaňová:

Nie je v našich silách udržiavať poriadok na každom jednom cintoríne, takmer všetky hliadky sú od šiestej do desiatej na dvoch najväčších mestských cintorínoch a nestíhajú odvážať zatknutých. K tomu nám hlásia začiatky protestov v Rožkovanoch, Krivanoch, Finticiach a v ďalších obciach. Potrebujeme viac serverov, aby sme vedeli vytvoriť model nákazy protestov pomocou matrík a predpovede počasia. Zdá sa že epicentrum vzniká vo väčších mestách s rýchlejším pripojením k internetu, kde si ľudia zdieľajú videá z mobilných telefónov vo vysokom rozlišení.

Politológovia sa nevedia zhodnúť prečo práve tieto prejavy dominujú domácemu protestnému hnutiu a nie protestné transparenty ako je to v zahraničí. Jedna strana, ktorej názor reprezentuje Peter Mesa tvrdia:

Musíme sa na veci pozrieť v širšom kontexte, kým v zahraničí existuje kultúra kutilstva, ktorá sa nezastavuje pri detských vozíkoch, ale pasuje sa aj s takými výzvami ako písanie vlastných epitafov a domáce laserové vypaľovanie náhrobných kameňov, čo vedie k zručnostiam potrebným pre vytváranie veľkých transparentov a sloganov, domáca scéna je skôr pasívna. Ľudia si vedia písomne predávať iba krátke útvary ako “Servít je vůl” a pamätajú si refrény od Elánu. Nemôžete od nich očakávať rozsiahlejší epitaf či vytvorenie vlastného náhrobného kameňa. Ekonomické prostredie je tu navyše prajné remeselníkom, ľudia chcú dať zarobiť ako Peterajovi, tak aj kamenárom. Slováci tak nevedia protestovať západným štýlom, ale skôr symbolickými aktmi ako štrnganie kľúčmi či pálenkou. Pálenie hrobov je legitímny spôsob protestov a musíme ho vnímať iba ako synonymum k protestným letákom a nie ako jeho násilnejšiu formu.

Analytik Ivan Šturlajtner zastáva iný názor.

Ľudia sú znechutení starým poriadkom, vládne konsenzus, že iba zbavením sa kostlivcov, ktorý strašia či už v skrini, alebo inej drevenej schránke môžeme začať budovať nové Slovensko. Pamätám si ako jeden protestujúci kričal, že spáli tento hrob až do zeme, pretože si ani nepamätá kto je tam pochovaný. Tento oprávnený hnev, kedy nám vládnu mocní ľudia, tradícia, ktorú už ani nepoznáme, len sa ňou slepo riadime je hnacím motorom protestov.

O protestoch vás bude agentúra Ja Som TASR priebežne informovať.

Kopijrajt © Ja som TASR 2011

Zomrel človek, ktorý vytvoril iPhone

 “Apple stratil vizionára a kreatívneho génia a svet stratil ľudskú bytosť. Tí z nás, ktorí ho mali to šťastie poznať ho a pracovať s ním stratili drahého priateľa a inšpirujúceho učiteľa.”

Cupertino – Týmito slovami oznámila firma Apple úmrtie dôležitého pracovníka, ktorý sa podieľal od svojich 16 rokov na svetových mobilných produktoch, ako Apple iPhone. Jeho vysoké pracovné nasadenie, pracovnú morálku oceňovali nie len jeho kolegovia, ale celý technologický svet.

Vždy som hovoril, že ak niekedy príde deň, keď už ďalej nebudem môcť plniť svoje povinnosti a očakávania ako výrobca Apple produktov, budem prvý, kto vás o tom informuje. Žiaľ, ten deň prišiel.

Zákerná choroba, s ktorou bojoval mu však čoraz častejšie neumožňovala vykonávať povinnosti v plnom nasadení, preto sa rozhodol ako popredný pracovník rezignovať v liste zanechanom na posteli jeho ubytovne.

Stiv ako ho volali kolegovia sa rozhodol ukončiť svoj život pod oknami fabriky Foxconn v meste Nanjing. Ráno ho našla strážna služba mŕtveho pod blokom G62.

Svet je vďaka Stevovi nezmerateľne lepším,” píše sa vo vyhlásení. “to že sa mi zasekáva od výroby na mojom iPhone tlačidlo na tom nič nezmení”

 

Prepadnutý počítačový používateľ donútený zavrieť všetky taby v prehliadači

Poprad – Šťastne sa pre Andreja Lieskovského z Popradu skončilo lúpežné prepadnutie v jeho vlastnom dome. Andrej ako pravidelný prispievateľ do medických fór pod prezývkou “lieska45” bol pod hrozbou násilia donútený zatvoriť sedemnásť tabov v jeho internetovom prehliadači, ktoré si odkladal vyše dvoch mesiacov, pre účely prečítania a zaradenia do nových kategórii v záložkách pre neskoršie prečítanie.

Bolo asi desať hodín večer, práve som v pracovni za počítačom písal do fóra recept na bazový sirup, ktorý lieči chladýmie, keď som zrazu pocítil tupú bolesť na temene hlavy a spoza mňa hlas, ktorý na mňa kričal, aby som zavrel po jednom každý tab, ktorý som mal práve otvorený. Vzpieral som sa, bol to výsledok mojeho dvojmesačného zberu internetových stránok, ale zlodej ma udrel druhýkrát a ja som sa prebudil až po hodine s prázdnym prehliadačom.

Podľa hovorkyne popradskej mestskej polície Jane Zabákovej poškodenému bola ukradnutá z pracovného stolu otvorená čokoládová tyčinka a 512 MB usb pamäť.

Po páchateľovi a ukradnutých predmetoch polícia intenzívne pátra. Páchateľovi po dolapení hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov.

Poškodený Andrej Lieskovský však samotný akt vymazania tabov vníma odstupom niekoľkých dní pozitívne.

Aj keď niektoré otvorené stránky už boli súčasťou mojej osobnosti na základe, ktorých si viem spomenúť na obdobie spred dvoch rokov, nevnímam už tento reštart traumaticky. Počítač mi beží rýchlejšie, mám viac miesta na otváranie nových tabov. Mrzí ma ale krádež usb pamäte, mal som na nej zložku s prieskumom sád golfových palíc, ktoré som si chcel kúpiť.

Kopijrajt © Ja som TASR 2011